Prechod z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie je jednou z priorít v rámci EÚ. Dňa 24. mája 2005 prijala EK základný dokument, týkajúci sa urýchlenia prechodu z analógového na digitálne vysielanie. Na základe oznámenia vyzvala Rada EÚ členské štáty EÚ, aby o. i. ukončili prechod z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie do konca roku 2012 a aby do polovice roka 2006 publikovali, ak tak ešte neurobili, svoje návrhy a časový plán prechodu. Zároveň vyzvala členské štáty zaistiť, aby politické intervencie boli transparentné, oprávnené, primerané a aby boli uskutočnené včas a boli nediskriminačné. Rada EÚ ďalej konštatovala, že „prechod z analógového na digitálne vysielanie je komplexný proces so sociálnymi a ekonomickými vplyvmi, pričom je však veľkou výzvou pre priemysel, používateľov a štátne orgány“.

Slovenská republika ako riadny člen EÚ v roku 2005 výzvu Rady EÚ prijala, s cieľom ukončiť proces digitalizácie pozemského televízneho vysielania do konca roka 2012. Pretože proces digitalizácie pozemského televízneho vysielania na Slovensku sa dotkne väčšiny obyvateľov svojimi nevyhnutnými dôsledkami, najmä technickými, ekonomickými a sociálnymi, úloha štátu je nenahraditeľná.

Aktualizovaná Stratégia prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie v Slovenskej republike (stratégia prechodu) popisuje hlavné ciele a zásady prechodu, formuluje úlohu štátu a príslušných orgánov štátnej správy pri vytváraní podmienok prechodu, obsahuje posúdenie existujúcej situácie v televíznom vysielaní na Slovensku a stanovuje potrebné kroky a postupy, vedúce k začatiu pravidelného pozemského digitálneho televízneho vysielania (DVB-T) a k ukončeniu pozemského analógového televízneho vysielania v roku 2012.

Stratégia prechodu zohľadňuje požiadavku na celoplošnú dostupnosť DVB-T minimálne v rozsahu poskytovania súčasných televíznych programových služieb vrátane vidieckych a odľahlejších oblastí.

Stratégia prechodu nadväzuje na štyri dokumenty, schválené vládou SR a Národnou radou SR, a na jeden dokument vydaný Telekomunikačným úradom SR (TÚ SR):

-         „Národnú politiku pre elektronické komunikácie“, schválenú uznesením vlády SR č. 196/2003, ktorá je z krátkodobého hľadiska zameraná na vytvorenie podmienok na realizáciu uvádzacích (pilotných) projektov DVB-T v Bratislave, Banskej Bystrici, resp. v Košiciach, na začatie skúšobného vysielania v roku 2004 a začatie pravidelného vysielania v roku 2005.

-        „Politiku využívania frekvenčného spektra na širokopásmový prístup“, schválenú uznesením vlády SR č. 5/2006, v ktorej sa o. i. ukladá ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií predložiť na rokovanie vlády návrh stratégie prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie do 30. júna 2006. Predsedovi TÚ SR sa odporúča ukončiť prideľovanie a medzinárodnú koordináciu nových frekvencií pre analógové televízne vysielanie a utlmiť prideľovanie a predlžovanie využívania existujúcich frekvencií v súlade s plánom postupného zavádzania DVB-T a vyhlásiť výberové konanie na poskytovateľov sietí pre digitálne vysielanie v systéme DVB-T do 30. júna 2007.

-        „Stratégiu prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie v Slovenskej republike“, schválenú uznesením vlády SR č. 646/2006 z 26. júla 2006, ktorá sa stala základom rozvoja DVB-T na Slovensku.

-        Zákon č. 220/2007 Z. z. z 29. marca 2007 o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní).

-        Opatrenie TÚ SR z 18. apríla 2008 č. O-17/2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prechodu z analógového spôsobu šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania na digitálny spôsob šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania (podmienky prechodu).

Značný časový odstup medzi vydaním zákona o digitálnom vysielaní a opatrením TÚ SR č. O-17/2008 bol spôsobený najmä zložitými rokovaniami medzi TÚ SR a vysielateľmi. Podľa § 68 ods. 1 zákona o digitálnom vysielaní bolo možné začať prvé výberové konanie na udelenie terestriálneho prevádzkového povolenia najskôr 30 dní po nadobudnutí účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 67 (t. j. opatrenia TÚ SR č. O-17/2008). Výzvu na predkladanie ponúk do výberového konania na prevádzkovateľa DVB-T zverejnil TÚ SR dňa 20. augusta 2008, pričom zverejneniu výzvy predchádzala verejná diskusia.

 

Základným cieľom stratégie prechodu je vytvoriť podmienky pre začatie DVB-T ako predpokladu pre vypnutie analógového televízneho vysielania. Z technického hľadiska dosiahneme významnú úsporu frekvenčného spektra určeného na šírenie televízneho vysielania pri znížení výkonov vysielačov. V zásade ide o nový spôsob príjmu televíznych programových služieb a iných služieb, ktorý umožňuje podstatne rozšíriť ponuku voľne dostupných televíznych programových služieb na Slovensku. 

Politickým cieľom je snaha využiť nové technológie na celkové zvýšenie životnej úrovne, vzdelania, na podporu budovania informačnej spoločnosti, na rozvoj elektronického mediálneho trhu zatraktívnením programovej ponuky, zvýšením kvality a plurality vysielania, na vytvorenie priestoru pre vstup nových podnikateľských subjektov na trh a na rozvoj nových služieb. Ďalej podporiť rozšírenie a uplatnenie nových technologických možností spojených s digitálnym vysielaním, napr. televíziu s vysokou rozlišovacou schopnosťou (HDTV), televíziu určenú na mobilný príjem (DVB-H).

Prechod z analógového na DVB-T sa bude uskutočňovať po etapách, pričom:

-        v 1. etape bude vybudovaná sieť s využitím televíznych kanálov nad K60, a to pre šírenie 1. multiplexu. Umožní to uvoľniť televízne kanály potrebné pre sieť 2. multiplexu. Prvý multiplex bude obsahovať programové služby verejnoprávneho vysielateľa i vysielateľov s licenciou,

-        v 2. etape bude vybudovaná sieť s využitím televíznych kanálov uvoľnených pri budovaní siete pre 1. multiplex, t. j. televíznych kanálov do K60, vrátane tohto kanálu. Vybudovanie tejto siete umožní uvoľnenie ďalších televíznych kanálov,

-        v 3. etape bude vybudovaná sieť pre verejnoprávny (tretí) multiplex. Do verejnoprávneho multiplexu budú presunuté programové služby Slovenskej televízie, ktoré boli šírené v rámci 1., resp. 2. multiplexu. Takýmto spôsobom zostanú v 2. multiplexe len programové služby vysielateľov s licenciou. Vybudovanie 3. siete umožní, aby bola ukončená prevádzka analógových televíznych vysielačov na celom území Slovenska, a to do konca roka 2012.

Súčasne s budovaním vyššie uvedených sietí bude prebiehať prechod z analógového na DVB-T aj v oblasti vysielania lokálnych televíznych programových služieb.

Pri zriaďovaní vysielacích sietí sa bude klásť dôraz na kvalitu pokrytia územia signálom vysielacích sietí a možnosti efektívnej realizácie príjmu na strane koncových používateľov.

Súbežné analógové a digitálne vysielanie bude prebiehať v súlade so zákonom o digitálnom vysielaní a opatrením TÚ SR č. O-17/2008. Cieľom je, aby pri samotnom procese realizácie prechodu prebiehalo súbežné vysielanie s ohľadom na vysokú nákladovosť a technickú náročnosť čo najkratšie. Obdobie paralelnej prevádzky zostáva domácnostiam s individuálnym príjmom na to, aby sa vybavili technológiou na príjem nového typu vysielania (set-top boxom alebo integrovaným televíznym prijímačom, prípadne DVB-T modulom do počítača). Uvoľnená časť frekvenčného spektra sa využije na zriaďovanie ďalších televíznych vysielacích sietí.

Zabezpečenie celého procesu prechodu je v kompetencii príslušných regulačných orgánov v čo najužšej spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami.

Ø očakávaná širšia programová ponuka televíznych programových služieb,

Ø  vyššia kvalita obrazu a zvuku,

Ø nové služby s možnosťou interaktívneho kontaktu s divákom,

Ø prístup k ďalším službám informačnej spoločnosti (napr. e-Government, EPG),

Ø možnosť pokrytia územia Slovenskej republiky televíznym signálom aj v oblastiach so súčasným nevyhovujúcim alebo chýbajúcim príjmom.

Na zvýšenie záujmu obyvateľov Slovenskao DVB-T sa kladie dôraz na tieto aspekty:

Rozsah ponúkaných programových služieb: Počas prechodu sa poskytne aspoň taký rozsah programových služieb ako z existujúcej analógovej siete. Je vhodné túto programovú ponuku rozšíriť pokiaľ možno od samého začiatku digitálneho vysielania o ďalšie neplatené programové služby existujúcich alebo nových vysielateľov, a tak DVB-T zatraktívniť.

Iné ako obrazové a zvukové služby: Dôležité je ponúknuť koncovému používateľovi od začiatku pravidelného vysielania aj iné služby, ako sú napr. elektronický sprievodca programami (EPG), služby e-Governmentu atď., a to s využitím štandardu MHP (multimediálna platforma pre domácnosti).

Nové spôsoby príjmu: Nové druhy príjmu, najmä však vnútorný prenosný, resp. i mobilný príjem, sú významnými vlastnosťami DVB-T. Vnútorný prenosný príjem by mal byť zaručený aspoň v husto obývaných oblastiach.

 

 

    Prvé vysielanie DVB-T na Slovensku, považované za experimentálne, sa uskutočnilo v októbri roku 1999 počas výstavy Intermedia, keď Slovenské telekomunikácie, a. s. - Rádiokomunikácie, o. z. vysielali z vysielača Kamzík na televíznom kanáli K50 multiplex troch televíznych programových služieb (STV1, TV MARKÍZA a infokanál) a dvoch rozhlasových programových služieb (Slovensko 1 a FUN RADIO). Signálom bola pokrytá Bratislava a blízke okolie. Týmto experimentom sa Slovenská republika stala prvou krajinou v našom regióne, v ktorej bolo vysielanie DVB-T odskúšané.

Roky 2004 až 2006 boli charakteristické začatím skúšobného vysielania v rámci pilotných projektov, a to:

-        v októbri 2004 v lokalite Košice na kanáli K44. Jednofrekvenčná sieť (SFN) bola doplnená o vysielač Prešov vo februári 2006. Prevádzkovateľom je spoločnosť Telecom Corp., s. r. o. Na konci roka 2008 vysielala multiplex šiestich televíznych programových služieb (Jednotka, Dvojka, Trojka, JOJ, TV Markíza, TA3) s využitím metódy zdrojového kódovania MPEG-2,

-        v decembri 2004 v lokalite Banská Bystrica - Zvolen na kanáli K59 (2 vysielače, pracujúce ako sieť SFN). Prevádzkovateľom je Towercom, a. s. Na konci roka 2008 vysielala multiplex piatich televíznych programových služieb (Jednotka, Dvojka, JOJ, TV Markíza, AZTV info) a dvoch rozhlasových programových služieb (SRo1- Rádio Slovensko, Rádio LUMEN) s využitím metódy zdrojového kódovania MPEG-2,

-        v novembri 2005 bol do prevádzky uvedený prvý vysielač v oblasti Bratislava, ktorý pracuje na kanáli K66 z kóty Petržalka – Technopol. V decembri 2005 začalo vysielanie aj z kóty Kamzík. Pilotný projekt bol zavŕšený začiatkom marca 2006, keď začal vysielať vysielač v Malackách. Prevádzkovateľom je spoločnosť Towercom, a. s. Na konci roka 2008 vysielala multiplex piatich televíznych programových služieb (Jednotka, Dvojka, JOJ, TV MARKÍZA, TA3) a dvoch rozhlasových programových služieb (SRo1 - Rádio Slovensko, Rádio LUMEN) s využitím metódy zdrojového kódovania MPEG-2.

Prevádzkovatelia pilotných projektov boli vybraní komisiou menovanou predsedom TÚ SR, vo výberových konaniach vyhlásených TÚ SR. O obsahovej náplni vysielaných multiplexov rozhodla Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) formou výberového konania.

Z hľadiska podpory štátu zavádzania digitálneho vysielania boli v roku 2008 vyhlásené dve výberové konania, a to:

-        na realizátora informačnej kampane o prechode na DVB-T. Výberové konanie vyhlásilo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR dňa 21. júla 2008. Výberové konanie bolo v priebehu októbra 2008 vyhodnotené a jeho výsledky boli zaslané všetkým účastníkom.

-        na prevádzkovateľa DVB-T. Výberové konanie vyhlásil TÚ SR dňa 20. augusta 2008. Uchádzači musia svoje ponuky doručiť úradu do 20. novembra 2008.

Vláda SR vzala na vedomie svojím uznesením č. 221/2008 z 9. apríla 2008 materiál „Spôsoby riešenia zavádzania digitálneho vysielania v Slovenskej republike a kvantifikácia rozsahu finančnej podpory zo strany štátu v tomto procese vo vzťahu k obyvateľstvu a vo vzťahu k verejnoprávnym médiám“. Materiál zohľadňuje vybrané nákladové položky prechodu na DVB-T, ktoré predstavujú priestor na možnú realizáciu záväzkov štátu tak, aby bol prechod plynulý a neohrozený nedostatkom investícií z dôvodu nestabilného prostredia. Vzhľadom na skutočnosť, že úspech, výška nákladov aj časové trvanie procesu prechodu na DVB-T bude v rozhodujúcej miere závisieť od reakcií a správania sa koncových užívateľov, materiál navrhoval progresívny, stabilizačný alebo motivačný model podpory koncových užívateľov, a to s možným využitím štrukturálnych fondov.  

Z uznesenia vlády SR vyplýva, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR do konca roku 2008 rozpracuje variant V2b materiálu a optimálnu väzbu stabilizačného modelu, ktorá pozostáva z kombinácie občanov v hmotnej núdzi, dôchodcov, zdravotne ťažko postihnutých, najmä sluchovo a zrakovo postihnutých občanov. Podrobnejšie členenie, výška dotácií a spôsob distribúcie budú rozpracované v materiáli Spôsob financovania vybraných nákladových položiek v rámci zavádzania digitálneho vysielania v Slovenskej republike.

Odhaduje sa, že v súčasnosti je na Slovensku prijímačmi DVB-T vybavených približne 130 000 domácností. Tieto prijímače umožňujú dekódovať MPEG-2; vybavenie prijímačmi MPEG-4 je zanedbateľné.

Dňa 28. apríla 2008 schválila vláda Českej republiky nariadenie č. 161/2008 Sb. o technickom pláne prechodu pozemského analógového televízneho vysielania na pozemské digitálne televízne vysielanie (nariadenie vlády o technickom pláne prechodu - TTP). Podmienky na prijatie TPP boli vytvorené prijatím zákona č. 304/2007 Sb.

TPP stanovuje pravidlá prechodu, najmä lehoty, podmienky a spôsob postupu pri rozvoji sietí, spôsob vypínania analógového televízneho vysielania tak, aby okrem prípadov, keď to neumožňujú prírodné alebo technické prekážky, nedošlo pri vypnutí analógového televízneho vysielania v rámci jednej územnej oblasti k zníženiu pokrytia signálom prevádzkovateľov vysielania s licenciou. Ako termín vypnutia pozemského analógového televízneho vysielania bol stanovený 11. november 2011 s výnimkou oblastí Jeseník a Zlín. V uvedených oblastiach bude analógové televízne vysielanie vypnuté 30. júna 2012. TPP uvažuje so 4 vysielacími sieťami (t. j. 4 multiplexmi).

V auguste 2008 TPP dobrovoľne prijali aj najväčší vysielatelia s licenciou – televízie NOVA a PRIMA.

V súčasnosti pokračuje budovanie sietí DVB-T rýchlym tempom, pričom dochádza k vypínaniu hlavných analógových vysielačov (napr. Praha – Žižkov, Cukrák, Plzeň – Krašov). Je plánovaný nasledujúci postup pokrývania územia:

Vysielacia sieť	Pokrytie obyvateľstva [%] k dátumu
	10/2008	10/2010	11/2011
1	53	97	97
2	46		97
3	25		97, resp. 70*
4	17		70

* Ak do multiplexu budú zaradené len programové služby vysielateľov s licenciou.

Od 1. januára 2008 zákon č. 304/2007 Sb. stanovil Českej televízii (ČT) na obdobie do ukončenia prechodu na digitálne vysielanie výšku sumy, ktorá bude z výnosov reklamy ČT určená na podporu digitalizácie (podpora DVB-T, tvorba digitálneho archívu a filmov). Finančné prostriedky na DVB-T sú prevádzané z ČT do Českého telekomunikačného úradu (ČTÚ), a to vo výške 18 mil. Kč ročne.

Zároveň je na ČTÚ tvorený z príjmov za frekvencie tzv. „rádiokomunikačný účet“, z ktorého sú hradené prevádzkovateľom náklady na zásahy, vynútené rozhodnutím štátu vyplývajúcim z pristúpenia k medzinárodným dohodám (napr. preladenie vysielačov, výmena vysielacích antén). 

Koordinátorom zavádzania pozemského digitálneho televízneho vysielania v Rakúsku je tzv. Digitálna platforma.

Pravidelné vysielanie DVB-T v Rakúsku (MUX A) začalo dňa 26. októbra 2006 vo Viedni a všetkých hlavných mestách spolkových krajín Rakúska, t. j. od prvého dňa bolo pokrytých 70 % všetkých rakúskych domácností. 26. október 2006 je označený ako začiatok postupného reorganizačného procesu trvajúceho 3 až 4 roky, pokiaľ nebude DVB-T signálom pokrytých 95 % obyvateľstva.

V júli 2007 bola v Rakúsku schválená tzv. Digitálna koncepcia 2007. Na základe koncepcie bolo analógové televízne vysielanie v hlavných mestách spolkových krajín Rakúska vypnuté na jeseň 2007. Do októbra 2008 bolo celkovo vypnutých približne 100 vysielačov vrátane takmer všetkých vysielačov s veľkým výkonom. Vypnutie posledného analógového televízneho vysielača v Rakúsku je naplánované na koniec roka 2010.

Po odpojení analógového signálu vznikol priestor pre ďalšiu ponuku digitálnych televíznych programových služieb v druhom multiplexe (MUX B), a to od jesene 2007 vo všetkých hlavných mestách a aglomeráciách Rakúska.

Súčasný stav pokrytia obyvateľstva:

-      MUX A (programové služby: ORF 1, ORF 2, ATV+) .............. viac ako 90 %

-      MUX B (programové služby: Puls 4; 3Sat, SPORT PLUS) .................... 87 %

-      DVB-H ........................................................................................ viac ako 50 %

Rakúsko je podľa vyjadrenia EK vzorom finančnej podpory zo strany štátu pre iné krajiny. Na podporu digitálneho vysielania bol vytvorený tzv. „digitalizačný fond“. Fond spravuje RTR (Rundfunk und Telekom Regulierungs GmbH – obdoba nášho TÚ SR), pričom je doň prevádzaných z ministerstva financií 20 % z vybraných koncesionárskych poplatkov (pozn.: koncesionárske poplatky vyberá spoločnosť GIS Gebühren Info Service GmbH – model výberu je podobný ako na Slovensku). Z digitalizačného fondu bol napr. podporený pilotný projekt v Štajerskom Hradci, a to sumou cca 4 mil. EUR. Dotáciu odsúhlasila aj EK. Ďalej boli z fondu podporené sociálne slabé domácnosti, a to sumou 40 EUR na nákup set-top boxov s funkciou MHP. Kvôli technologickej neutralite sa uvažuje aj s podporou set-top boxov pre systém DVB-C, avšak opäť len na zariadenia podporujúce MHP.

V Maďarsku bola vo februári 2007 schválená Digitálna stratégia prechodu. V marci 2008 bolo vyhlásené výberové konanie na jedného prevádzkovateľa 5 multiplexov DVB-T a 1 multiplexu T‑DAB. Víťaz bol vyhlásený v auguste 2008. Stala sa ním maďarská spoločnosť Antenna Hungaria. V súlade so zadaním výberového konania musí byť do konca roka 2008 pokrytých 45 % obyvateľstva dvomi multiplexami.

V Poľsku stále prebiehajú diskusie o zavádzaní DVB-T. V niektorých oblastiach Poľska existuje skúšobné digitálne vysielanie. Stratégia prechodu pre DVB-T bola prijatá radou ministrov dňa 4. mája 2005. V nej je prezentovaný nasledujúci scenár zavádzania DVB-T:

·       v prvom období spustiť prvú sieť MUX 1 bez potreby vypnutia analógových staníc,

·        po presne definovanom časovom období súbežného vysielania konvertovať jednu analógovú národnú sieť - najlepšie TVP2 – na digitálnu formu a následne zvýšiť programovú ponuku v digitálnom vysielaní,

·        spustiť sieť MUX 2 v nekompletnej forme, zvýšiť programovú ponuku len v regiónoch krajiny alebo ako doplnok konverzie ďalších analógových sietí (TVP3 a Polsat).

 

 

 

 

Skúsenosti z krajín, kde už prebieha pravidelné DVB-T ukázali, že bez účinnej podpory a zainteresovanosti štátu by digitalizácia saturovala približne na úrovni 60 % domácností. Vzhľadom na to, že so zavádzaním digitálneho vysielania dôjde k vypnutiu analógového vysielania, je potrebné dosiahnuť, aby digitálnu televíziu, aj s ohľadom na vybavenie obyvateľstva prijímacími zariadeniami, mohlo prijímať a sledovať 100 % dnešných domácností s televíznym príjmom. Podpora štátu je nevyhnutná aj kvôli relatívne krátkemu času, ktorý zostáva do konca roka 2012.

EK vo svojom stanovisku č. IP/05/1394  z 9. 11. 2005 konštatuje, že „prechod na digitálne vysielanie sa môže oneskoriť, ak sa tento prechod nechá úplne na trhové mechanizmy; užitočné sú zásahy verejného sektora formou regulácie, finančnej podpory spotrebiteľov, informačnej kampane alebo dotáciami na prekonanie určitých zlyhaní trhu alebo na zistenie sociálnej alebo regionálnej súdržnosti“. Podpora rozvoja DVB-T zo strany štátu je možná len v rámci pravidiel EÚ pre hospodársku súťaž a sú upresnené v uvedenom stanovisku EK.

Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií SR realizovalo v roku 2007 opakovaný celoslovenský prieskum, týkajúci sa zavádzania DVB-T. Cieľom prieskumu bolo zistiť záujem a možnosti obyvateľstva o zakúpenie zariadení na príjem DVB-T, reakcie divákov na skladbu vysielaných televíznych programových služieb, zisťovanie záujmu potenciálnych divákov o  voľne prijímateľné a platené televízne programové služby, so zámerom optimalizovať načasovanie prechodu na DVB-T. Celoslovenský prieskum potvrdil predpoklad, že na Slovensku chýba informačná kampaň o povahe, nárokoch a prednostiach DVB-T. Aj keď sa situácia oproti predchádzajúcim rokom mierne zlepšila, výrazná väčšina verejnosti nemá ani elementárnu predstavu, o čo vlastne ide.

Hlavné celkové výsledky prieskumu možno zhrnúť nasledovne:

-        za dva roky (od r. 2005) stúpol počet televíznych prijímačov v domácnostiach asi o 10 %, pričom o cca 10 % sa znížil aj priemerný vek prijímačov (zo 7,3 na 6,55 roka),

-        o 10 % sa zvýšila suma, za ktorú sú obyvatelia ochotní kúpiť si set-top box, resp. nový televízny prijímač,

-        výrazne stúpol počet prijímaných televíznych programových služieb, čo je spôsobené predovšetkým tým, že časť domácností si zriadila prístup k službe s pomerne vysokým počtom televíznych kanálov (nárast počtu používateľov káblovej televízie, DigiTV a Magia bol spolu viac než 11 %),

-        na Slovensku stále dominuje príjem na vlastnú anténu, aj keď tento počet klesá,

-        stúpa počet domácností využívajúcich príjem signálov z družíc,

-        stúpla spokojnosť s počtom dostupných programových služieb (80 % voči 74 % v r. 2005); nespokojnosť sa prejavuje u obyvateľstva využívajúceho individuálny príjem a príjem prostredníctvom spoločných televíznych antén,

-        88 % je spokojných so súčasnou kvalitou obrazu a zvuku; napriek tomu 72 % obyvateľstva očakáva v súvislosti s DVB-T lepšiu kvalitu,

-        40 % respondentov nemá žiadne informácie o DVB-T, čo však voči roku 2005 predstavuje pokles o 20 %; stúpol počet obyvateľstva, ktorí „niečo o tom zachytili“ (na 36 % z 26 % v r. 2005),

-        počet obyvateľov, ktorí chcú mať viac informácií o DVB-T, stúpol na 81 % (zo 65 % v r. 2005); za preferovaný informačný kanál považujú televíziu, nasleduje denná tlač, brožúry a letáky a rozhlas; na ďalších miestach sú iné formy, ktoré však tiež nie sú zanedbateľné,

-        za hlavné prínosy DVB-T, ktoré obyvateľstvo očakáva a ktoré teda možno považovať za stimuly rozvoja digitálneho vysielania, patria:

1.     kvalita obrazu a zvuku (72 % obyvateľstva),

2.     možnosť príjmu na izbovú anténu, t. j. vnútorného prenosného príjmu (66 %),

3.     možnosť sledovať špecializované televízne programové služby (60 %),

4.     zvýšenie počtu televíznych programových služieb (59 %),

5.     možnosť sledovať regionálne televízne programové služby (52 %),

6.     možnosť prezerať si na obrazovke televízora vybrané internetové stránky, napr. stránky úradov (bezplatná obmedzená forma internetu) (47 %),

7.     možnosť predplatiť si zahraničné programové služby, najmä české (41 %),

-        podobne ako v r. 2005, aj v r. 2007 zhruba polovica respondentov nemá záujem o platené programové služby,

-        stúpol záujem o mobilný príjem (na 30 % z 23 %),

-        z hľadiska začatia digitálneho vysielania prevláda skupina, ktorú to nezaujíma. Hoci dôvod nebol sledovaný, možno sa domnievať, že sem patria domácnosti, ktoré sú pripojené na káblovú televíziu Začiatok vysielania do 1 roka si praje 28 % obyvateľstva. V priemere by respondenti posunuli začiatok digitálneho vysielania o 2 roky, čo je však približne rovnaká hodnota ako v r. 2005,

-        zakúpiť zariadenie na príjem DVB-T do 1 roka je schopných približne 34 % obyvateľstva,

-        61 % respondentov považuje prechod na DVB-T za vhodný až nutný,

-        menej než desatina respondentov sa stretla so službami e-Government, čo zodpovedá úrovni z roku 2005.

Z hľadiska primárneho spôsobu príjmu televíznych signálov v domácnostiach SR je v lete 2008 percentuálne rozdelenie nasledovné:

-        pozemský príjem .................................................................................... 16,8 %

-        družicový príjem (Skylink, UPC Direct, DigiTV) .................................. 23,7 %

-        príjem prostredníctvom káblových distribučných systémov (KDS) ....... 40 %

-        príjem prostredníctvom spoločných TV antén (STA) ............................. 19,5 %

Na základe uvedených poznatkov, medzinárodných skúseností a v súlade s pravidlami EÚ hodlá vláda SR pokračovať v cielenej podpore procesu prechodu z analógového na   DVB-T tak, aby v relatívne krátkom čase, ktorý do konca roka 2012 zostáva, bol prechod zabezpečený efektívne, úplne a bol akceptovaný všetkými zainteresovanými stranami.

Vláda SR považuje za prioritné angažovať sa v nasledujúcich oblastiach:

Ø informovanie obyvateľov cielenou kampaňou o stratégii prechodu, nevyhnutných krokoch, jej jednotlivých aspektoch, poskytovaných službách, dostupnosti a parametroch prijímacej technológie s dôrazom na špecifiká Slovenska, potrebnej súčinnosti obyvateľstva a pod. Kampaň bude prebiehať v súlade s „Koncepciou informačnej kampane vo vzťahu k digitalizácii televízneho vysielania“, schválenou uznesením vlády SR č. 1024/2007 dňa 5. decembra 2007. Pri realizácii informačnej kampane sa predpokladá úzka spolupráca s Radou pre vysielanie a retransmisiu, TÚ SR, vysielateľmi, prevádzkovateľmi a  predajcami (výrobcami prijímacej techniky),

Ø v legislatíve dôsledné uplatňovanie nového regulačného rámca pre oblasť elektronických komunikácií,

Ø v oblasti regulácie presadzovanie aplikácie štandardov v zmysle odporúčaní a rozhod­nutí EÚ (DVB-T, DVB-H, MHP, ...),

Ø zabezpečenie plurality médií, kultúrnej rozmanitosti a ochrany koncových užívateľov – divákov,

Ø podpora nových formátov vysielania, s dôrazom na HDTV, pričom cieľom je začať vysielanie HDTV prostredníctvom DVB-T najneskoršie v roku 2012,

Ø zabezpečenie primeranej účasti verejnoprávnej televízie a rozhlasu pri prechode na digitálne vysielanie, pri zohľadnení finančných nákladov spojených s prechodom na digitálne terestriálne vysielanie a zachovanie rozvoja obsahovej a technickej kvality vysielania určeného koncesionárom,

Ø koordinovanie procesu prechodu so všetkými zainteresovanými stranami, t. j. príslušnými regulačnými orgánmi, vysielateľmi a prevádzkovateľmi vysielacích sietí, pro­fesijnými a spotrebiteľskými organizáciami,

Ø využívanie frekvenčného spektra (praktická aplikácia výsledkov konferencie RRC‑06, frekvenčné plánovanie, medzinárodná koordinácia frekvenčných prídelov, resp. ďalších frekvenčných vyhradení, medzinárodná spolupráca pri zverejňovaní využívania frekvenčného spektra a pod.),

Ø regulácia v oblasti prideľovania vysielacích frekvencií, ich následného efektívneho využívania a regulácia v oblasti poskytovania obsahu (programová oblasť) a následnévykonávanie meraní šírenia signálov a pokrytia územia na účely navrhovania prípadných modifikácií technických parametrov vysielania i s ohľadom na šírenie ďalších služieb,

Ø monitorovanie trhu v oblastiach, kde dôjde k vypnutiu pozemského analógového televízneho vysielania, s dôrazom na penetráciu prijímacích zariadení,

Ø vykonávanie pravidelných sociálno-ekonomických prieskumov s cieľom monitorovať stav informovanosti obyvateľstva a jeho postojov k digitalizácii, vyhodnocovanie plnenia cieľov digitalizácie a poskytovanie relevantných informácií EK, 

Ø zabezpečenie riešenia technických a organizačných záležitostí poskytovania iných ako obrazových a zvukových služieb s dôrazom na služby e-Government a interaktívnu televíziu (iDTV),

Ø podpora aktualizácie harmonogramu technického a časového prechodu na digitálne vysielanie, zabezpečovaného regulačným orgánom,

Ø podpora práce v relevantných národných a medzinárodných skupinách zaoberajúcich sa rozvojom vysielania DVB-T s dôrazom na riešenie technických problémov,

Ø hľadanie možností podpory urýchlenia pravidelného digitálneho vysielania, ich konkretizovanie a podpory prístupu k DVB-T pre zdravotne postihnutých obyvateľov, najmä sluchovo a zrakovo postihnutých,

Ø hľadanie možností podpory obyvateľstva, najmä sociálne slabších vrstiev, pri nadobúdaní digitálnych prijímačov akéhokoľvek druhu pri zachovaní technologickej neutrality,

Ø stimulácia lokálnych vysielateľov na prechod na digitálne vysielanie,

Ø zabezpečenie fungovania vysielania v krízových situáciách a tomu prispôsobenie potrebnej štruktúry a rozsahu mobilizačných rezerv.

 

 

 

Súčasné pozemské analógové televízne vysielanie na Slovensku prebieha v pásmach TV I, TV III, TV IV a TV V (po kanál K60). Podobne ako v ďalších krajinách Európy, aj na Slovensku je možné považovať využitie frekvenčného spektra pre televízne vysielanie za saturované.

Na vysielanie DVB-T sa uvažuje s používaním tých istých frekvenčných pásiem, okrem pásma TV I. Voľné televízne kanály sa nachádzajú väčšinou v časti 790 až 862 MHz (kanály K61 až 69), v ktorých analógové vysielanie na našom území, ani v susedných štátoch neprebiehalo. Praktické využitie týchto kanálov na Slovensku je ešte čiastočne obmedzené ich využívaním inými službami na Ukrajine a v Poľsku. Napriek tomu sú pre počiatočnú fázu budovania sietí DVB-T na Slo­vensku najvhodnejšie.

Využitie ďalších televíznych kanálov na vysielanie DVB-T do značnej miery závisí od možností vypínania vykrývačov, resp. vysielačov ako na území Slovenska, tak aj na území susedných štátov. V určitých prípadoch musí byť akceptovaný určitý stupeň rušenia analógových vykrývačov.

V rámci dohody GE06 Slovensko pre jednotlivé oblasti získalo plán frekvenčných vyhradení, ktorý je uvedený v tabuľke 1 prílohy. Frekvenčný plán pre vysielanie prvých 3 multiplexov DVB-T podľa opatrenia TÚ SR č. O-17/2008 je uvedený v tabuľke 2 prílohy.

Plán vyhradení televíznych kanálov po konverzii na frekvenčné prídely umožní zabezpečiť jedno celoplošné pokrytie v pásme VHF a 7, resp. 6 v pásme UHF.

Plán obsiahnutý v dohode GE06 nie je uzavretý, ale je ho možné v súlade s dohodnutými pravidlami modifikovať, t. j. meniť parametre frekvenčných vyhradení alebo frekvenčných prídelov, pridávať frekvenčné prídely vychádzajúce z plánu frekvenčných vyhradení a pridávať nové, resp. rušiť dohodnuté frekvenčné vyhradenia alebo frekvenčné prídely. Uvedená skutočnosť nevylučuje ani možnosť individuálnych koordinácií frekvencií pre DVB-T (T-DAB), ale za presne stanovených podmienok tak, aby tieto frekvencie netvorili sieť. Možnosť koordinovať frekvencie mimo plánu GE06 je významná najmä pre lokálnych vysielateľov.

 

7.2  Využitie frekvencií na multiplexy televíznych programových a iných služieb

 

 

 

Počet vysielaných televíznych programových služieb sa považuje za jeden zo základných stimulov záujmu obyvateľstva. Zámerom prechodu je, aby divák mohol sledovať aspoň tie televízne programové služby, ktoré má v súčasnosti dostupné z analógového vysielania, a to hneď od začiatku digitálneho vysielania. Je žiaduce, ak sú na to vytvorené podmienky, aby sa počet vysielaných programových služieb rozšíril.

Z hľadiska pozemského televízneho vysielania dnes na slovenskom televíznom „analógovom“ trhu existuje duálny systém pozostávajúci:

·       z dvoch televíznych programových služieb vysielateľa zo zákona (STV): Jednotka a Dvojka, s pokrytím 95,1 % a 97,2 % obyvateľstva

·       z troch multiregionálnych televíznych programových služieb vysielateľov s licenciou: TV Markíza s pokrytím 90,9 %, JOJ s pokrytím 67,8 % a TA3 s pokrytím 7,8 %

·       z niekoľkých lokálnych a regionálnych programových služieb vysielateľov s licenciou, pričom z celkového počtu 107 lokálnych a regionálnych vysielateľov zabezpečuje 17 vysielateľov pokrytie obyvateľstva z pozemských analógových vysielačov. Uvedené pokrytie predstavuje hodnotu 13,1 %.

Všetky verejnoprávne a multiregionálne televízne programové služby, ako aj programové služby Music Box a Televízo, sú dostupné aj z družice, čím pokrývajú celé územie Slovenskej republiky.

K existujúcim televíznym programovým službám možno dnes už reálne pričleniť i programovú službu JOJ+.

V súlade zo znením §5 ods. 1 písm. b) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov treba zobrať do úvahy povinnosť verejnoprávnej televízie poskytovať najmenej štyri obsahové služby prostredníctvom verejnoprávneho multiplexu.

Z uvedeného vyplýva, že na väčšine územia Slovenska existuje reálny potenciál na zvýšenie počtu vysielaných televíznych programových služieb cez DVB-T voči súčasnému analógovému vysielaniu.

Vzhľadom na obsadenosť frekvenčného spektra, a to i v susedných krajinách, je na mnohých miestach Slovenska veľmi problematické nájsť kanály na vytvorenie základného počtu multiplexov, uvedených v zákone o digitálnom vysielaní, ktoré by neboli rušené alebo by nerušili existujúce prevádzkované analógové vysielače. Z uvedeného dôvodu je potrebné začať čo najskôr vypínať analógové vysielače, alebo ich na základe medzinárodných koordinačných dohôd aspoň prevádzkovať na inom televíznom kanáli.

 

 

 

Pokračovanie na  www.dvbt.sk  .